Kasačná sťažnosť týkajúca sa zmeny rozhodnutia ministerstva v súvislosti s registráciou cirkvi je zamietnutá

Senát č. 6 Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky zamietol kasačnú sťažnosť podanú žalobcom – Prípravným orgánom pre registráciu Cirkvi kresťanské spoločenstvá Slovenska proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, ktorým bola zamietnutá správna žaloba, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, ktorým minister kultúry v roku 2018 zamietol odvolanie a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie. Uvedeným rozhodnutím prvostupňový správny orgán podľa zákona č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v rozhodnom znení odmietol registráciu Cirkvi kresťanské spoločenstvá Slovenska.

Kasačný súd v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia uviedol, že správne orgány v predmetnej veci v rámci registračného konania odmietli registráciu Cirkvi kresťanské spoločenstvá Slovenska z dvoch základných dôvodov. Prvý dôvod spočíval v tom, že dotknutá náboženská organizácia nespĺňa zákonné pojmové znaky cirkvi plynúce z § 4 ods. 1 zákona č. 308/1991 Zb., predovšetkým nie je cirkvou v tom zmysle, ako je definovaná v uvedenom ustanovení zákona, pretože takto definované členstvo v nej nespĺňa znaky organizovanosti, príslušnosti a jednoznačnej štruktúry. Navyše vnútorné predpisy Cirkvi kresťanské spoločenstvá Slovenska definujú členstvo nekonkrétne, vágne a člena cirkvi nie je možné nábožensky identifikovať a vymedziť.

Senát č. 6 Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v predmetnom kontexte vyjadril názor, že primárne organizačný, inštitucionálny rámec tej-ktorej náboženskej organizácie domáhajúcej sa registrácie je kľúčovým definičným znakom vyjadrujúcim určitý a na účely registrácie potrebný vyšší stupeň jednoty, vnútornej súdržnosti a navonok vo vzťahu k spoločnosti prejavovanej vo forme jedného celistvého subjektu s jasne nastavenými pravidlami a inštitucionálnym systémom.

V prípade, ak náboženská organizácia v čase prebiehajúceho registračného konania nemá dostatočne zabezpečenú organizačnú štruktúru, prípadne faktická organizačná štruktúra nezodpovedá organizačnej štruktúre tak, ako je deklarovaná v príslušných aktoch danej organizácie, potom nemožno hovoriť o organizácii tak, ako to má na mysli práve ustanovenie § 4 ods. 1 zákona č. 308/1991 Zb.

Druhý dôvod, pre ktorý registrujúci orgán nevyhovel príslušnému návrhu na registráciu Cirkvi kresťanské spoločenstvá Slovenska bol založený na zistení, že jej založenie a činnosť je v rozpore so zásadami ľudskosti a znášanlivosti, čím Cirkev kresťanské spoločenstvá Slovenska nesplnila jednu zo základných materiálnych podmienok plynúcich z § 15 zákona č. 308/1991 Zb.

V tejto súvislosti kasačný súd poukázal na skutočnosť, že správne orgány na základe vykonaného dokazovania konštatovali, že neznášanlivé správanie Cirkvi kresťanské spoločenstvá Slovenska vyúsťuje do mimoriadnych postojov a prah tolerancie či rešpektu voči ľudom inej viery a náboženstva je nižší, než je spoločensky žiaduce a prípustné. Z predložených dôkazov mali za preukázané, že v dotknutej náboženskej organizácii jednoznačne prevládajú tendencie autoritárskeho vodcovstva, uzavretosti, fanatizmu, neznášanlivosti a selektovania informácií, pričom tieto tendencie nemajú len okrajový charakter, ale prenikajú skrz celú činnosť, učenie a postoje spoločenstva.

Na základe rozsiahleho znaleckého dokazovania dospeli správne orgány k záveru, že Cirkev kresťanské spoločenstvá Slovenska jednoznačne vykazuje znaky a praktiky deštrukčných náboženských skupín a spoločenstvo je charakteristické náboženským radikalizmom, obsahujúcim prvky podnecovania náboženskej neznášanlivosti.

Senát č. 6 Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v tejto súvislosti uviedol, že nemá dôvod pochybovať o správnosti záverov, ku ktorým dospeli správne orgány na základe výsledkov zrealizovaného znaleckého dokazovania. Znalecké dokazovanie bolo vykonané v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami, pričom vypracované znalecké posudky predstavovali podstatný podklad pre Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky ako správny orgán, determinujúci jeho ďalší postup, ako aj samotné rozhodnutie v rámci registračného konania.

Vo vzťahu k žalobcom namietanému nedostatočnému odôvodneniu rozhodnutia žalovaného kasačný súd uviedol, že obe napadnuté rozhodnutia, a teda tak prvostupňové správne rozhodnutie, ako aj rozhodnutie žalovaného, vo svojich odôvodneniach dostatočne uvádzajú konkrétne dôvody, na základe ktorých dospeli k záveru o tom, že Cirkev kresťanské spoločenstvá Slovenska nespĺňa podmienky na registráciu podľa zákona č. 308/1991 Zb. Podľa názoru kasačného súdu je z obsahu prvostupňového správneho rozhodnutia zrejmý skutkový stav, sú v ňom uvedené skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako bola použitá správna úvaha pri hodnotení predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa správny orgán vyrovnal so zásadnými návrhmi a námietkami účastníka konania a s jeho vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Žalovaný sa následne taktiež v dostatočnej miere zaoberal námietkami žalobcu obsiahnutými v podanom odvolaní. Z uvedeného dôvodu kasačný súd dospel k záveru, že správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného (v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím), súčasne odkazujúce na relevantné závery plynúce z dostatočne vykonaného dokazovania, možno považovať za spĺňajúce základné zákonné kritériá kladené na odôvodnenie správneho rozhodnutia.

Záverom kasačný súd konštatoval, že rovnako tak za dostatočne odôvodnené možno považovať aj rozhodnutie krajského súdu, zdôrazniac, že krajský súd primerane rozumným a postačujúcim spôsobom objasnil prejednávanú vec, správne objasnil predmet sporu, na prerokúvaný prípad aplikoval relevantné hmotnoprávne a procesnoprávne ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov a svoje rozhodnutie, ktorým správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol v primeranom rozsahu odôvodnil.

Toto rozhodnutie prijali senát č. 6 jednomyseľne a je konečné. Bližšie dôvody rozhodnutia budú uvedené v jeho písomnom vyhotovení.

O kasačnej sťažnosti rozhodol senát č. 6 Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Viola Takáčová, PhD.; sudcovia JUDr. Michal Matulník, PhD.; JUDr. Martin Tiso (sudca spravodajca).