Odvolací disciplinárny senát oslobodil sudcu spod disciplinárneho návrhu
Predmetom verejného zasadnutia odvolacieho disciplinárneho senátu dňa 21. marca 2024 bolo odvolanie ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 31 D 17/2021 zo dňa 8. novembra 2022.
V prvostupňovom rozhodnutí disciplinárny senát dôvodil, že sudca Okresného súdu Bratislava III Marián Kurinec, ako zákonný sudca vo veci vedenej na tamojšom súde, čiastočne nerešpektoval právny názor odvolacieho súdu obsiahnutý v uznesení Krajského súdu v Bratislave, čím spôsobil ďalšie prieťahy v konaní. Podľa názoru disciplinárneho senátu sudca svojím konaním zavinene porušil povinnosť sudcu spočívajúcu v jeho viazanosti právnym názorom odvolacieho súdu, v dôsledku čoho zavinene porušil svoju povinnosť v pridelenej veci konať svedomito. Disciplinárny senát mu uložil disciplinárne opatrenie vo forme zníženia funkčného platu o 30 % na obdobie šiestich mesiacov.
Navrhovateľka v odvolaní aj naďalej požadovala najzávažnejšie disciplinárne opatrenie, a síce odvolanie Mariána Kurinca z funkcie sudcu, nakoľko sa podľa nej dopustil závažného disciplinárneho opatrenia nezlučiteľného s funkciou sudcu.
Odvolací disciplinárny senát sa však nestotožnil s prvostupňovým rozhodnutím, a sudcu oslobodil spod disciplinárneho návrhu, pretože skutok, ktorého sa disciplinárne obvinený dopustil, nie je disciplinárnym previnením [§ 34 ods. 2 písm. b) Disciplinárneho súdneho poriadku]. Odvolací senát zdôvodnil, že ak má byť sudca disciplinárne potrestaný zo spáchania určitého skutku, tak k danému skutku musí nepochybne dôjsť. Senát preto bližšie skúmal či Krajský súd v Bratislave napísal do svojho zrušujúceho rozhodnutia jednoznačný, konkrétny a jasný právny názor na posudzovanú vec. Zo zistení vyplynulo, že Krajský súd v Bratislave vrátil vec sudcovi z dôvodu doplnenia dokazovania za účelom zistenia skutkového stavu. Podľa názoru odvolacieho disciplinárneho senátu však v rozhodnutí krajského súdu žiaden právny názor vyslovený nebol.
Postihnúť disciplinárne obvineného za daný skutok by bolo možné len vtedy, ak by odvolací súd uviedol vo svojom zrušujúcom rozhodnutí jednoznačný právny názor na konkrétnu vec, pričom taká situácia by mohla nastať, ak by súd vyššieho stupňa v rozhodnutí uviedol presnú a konkrétnu právnu normu, ktorú je potrebné v danom konaní rešpektovať, a spôsob akým právnu normu vykladá. Ak by za týchto okolností sudca nerešpektoval právny názor odvolacieho súdu a rozhodol by v inom smere, potom by bolo možné uvažovať o nerešpektovaní právneho názoru súdu vyššieho stupňa v zmysle
§ 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
Pokiaľ však odvolací súd vráti súdu nižšieho stupňa vec na doplnenie dokazovania bez naznačenia konkrétneho, jasného a zrozumiteľného spôsobu ako doplnené dokazovanie vyhodnotiť, tak v takom prípade nie je možné hovoriť o nerešpektovaní právneho názoru. Skutočnosť, že sudca z vykonaného doplneného dokazovania opäť vyvodil rovnaké právne závery teda nie je možné vyhodnotiť ako porušenie povinnosti súdu nižšieho stupňa rešpektovať právny názor odvolacieho súdu.
V disciplinárnej veci ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky c/a sudca JUDr. Marián Kurinec rozhodol senát 42Do Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v zložení: JUDr. Monika Valašiková, PhD., LL.M. (sudkyňa spravodajkyňa); JUDr. Jana Hatalová, PhD., LL.M.; JUDr. Katarína Cangárová, PhD. LL.M.; JUDr. Rastislav Dlugoš, PhD.; Mgr. Peter Mach, PhD.