Rozhodnutie: Disciplinárny senát oslobodil spod disciplinárneho návrhu súdnu exekútorku Soňu Stodolovú

Podľa navrhovateľky mala disciplinárne obvinená ešte v roku 2020 porušiť svoju povinnosť, a to tým, že v exekučnom konaní, po tom, čo jej bolo doručené uznesenie exekučného súdu (Okresný súd Piešťany), nevydala v zmysle ustanovenia Exekučného poriadku (účinného do 31. marca 2017) exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy, čím spôsobila prieťahy v konaní.

Disciplinárne obvinená však vo svojom stanovisku uviedla, že „nemala povinnosť vydať exekučný príkaz, tak ako to tvrdí navrhovateľka, dôvodiac tým, že exekučný súd bol toho názoru, že sa exekúcia zastavila podľa zákona o ukončení niektorých exekučných konaní. (zákon č. 233/2019 Z. z.)“ Jej obhajca počas ústneho pojednávania, ktoré sa konalo na najvyššom správnom súde 23. júna 2022, poukázal na to, že v lete 2020 exekučný súd pred doručením doložky právoplatnosti vyzval súdnu exekútorku, aby vydala upovedomenie o zastavení starej exekúcie. Úlohou exekútorky preto bolo rozhodnúť, ktorý postup v predmetnej veci zvolí. Upozornil aj  na nejednotný názor na postup pri zastavení starých exekúcií, jednak v postupe exekučných súdov, ako aj vo výklade jednotlivých zákonných ustanovení, či už exekútormi, ako aj ministerstvom spravodlivosti.

V rozhodnutí disciplinárneho senátu 33D sa uvádza, že navrhovateľka skutok, pre ktorý podala disciplinárny návrh, odvodzovala od toho, že disciplinárne obvinenej bola dňa 12. júna 2020 doručená doložka právoplatnosti k uzneseniu exekučného súdu na výroky I, II a III, ktorými boli námietky oprávnenej zamietnuté. V súlade s Exekučným poriadkom mala podľa ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky disciplinárne obvinená bezodkladne vydať vo veci exekučný príkaz. Uvedený skutkový záver, ako ani všeobecnú povinnosť vydať exekučný príkaz po zamietnutí námietok, súdna exekútorka nerozporuje, ale poukazuje na ďalšie skutkové ako aj právne okolnosti, ktoré podľa jej názoru neumožňovali po doručení tejto doložky exekučný príkaz vydať.

Uvedený argument disciplinárne obvinenej považoval najvyšší správny súd za relevantný a hlbšie ho v súvislosti s vyvodením disciplinárnej zodpovednosti voči disciplinárne obvinenej skúmal, keďže právna úprava exekučných konaní po nadobudnutí účinnosti zákona o ukončení niektorých exekučných konaní dňa
1. januára 2020 vyvolávala mnohé diskusie a otázniky v aplikačnej praxi.

Disciplinárne obvinená podľa najvyššieho správneho súdu právne vyhodnotila situáciu správne, keď si bola vedomá, že vydaním exekučného príkazu by z dôvodu rozporu s právnym názorom exekučného súdu (a nejednoznačnosti v aplikácii ustanovení zákona o ukončení niektorých exekučných konaní) mohla spôsobiť škodu na zákonom chránenom záujme, a to neoprávnenou exekúciou na majetok povinného. Na strane druhej, ak by konala na základe pokynov exekučného súdu a vydala upovedomenie o zastavení starej exekúcie, konala by v rozpore so zákonom, čo nakoniec potvrdil aj samotný exekučný súd. Zasiahla by tak do iného zákonom chráneného záujmu, a to záujmu na uspokojení celej pohľadávky oprávneného.

Najvyšší správny súd je toho názoru, že disciplinárne obvinená sa nedopustila zavineného konania, keď svojimi opakovanými dopytmi urgovala vydanie rozhodnutia exekučného súdu o návrhu na zastavenie exekúcie. Vzhľadom na špecifické okolnosti posudzovaného exekučného konania postupovala disciplinárne obvinená podľa disciplinárneho senátu zodpovedne, s primeranou starostlivosťou, v snahe zabrániť prieťahom v konaní a ujme na iných zákonom chránených právach. V rozhodnutí disciplinárny senát dodáva, že súdna exekútorka postupovala s mierou opatrnosti, aby nedošlo k neoprávnenému zásahu do záujmov chránených exekučným poriadkom, čo nemôže byť posúdené ako zavinené konanie, a teda disciplinárne previnenie.

S ohľadom na uvedené skutkové a právne dôvody v rozhodnutí disciplinárny senát disciplinárne obvinenú exekútorku oslobodil podľa § 34 ods. 2 písm. b) Disciplinárneho súdneho poriadku, pretože skutok, ktorý je v disciplinárnom návrhu uvedený, nie je disciplinárnym previnením.

V disciplinárnej veci rozhodol senát 33D najvyššieho správneho súdu v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Viola Takáčová, PhD.; sudkyňa Mgr. Kristína Babiaková (sudkyňa spravodajkyňa); sudca prof. JUDr. PhDr. Peter Potásch, PhD. a prísediaci sudcovia JUDr. Martin Píry a JUDr. Tomáš Vranovič.

Rozhodnutie senátu 33D najvyššieho správneho súdu (sp. zn. 33 D 3/2022)

Zverejnené dňa: 28. júl 2022