Reklamu a jej rozpor s dobrými mravmi je potrebné posudzovať optikou daného obdobia

Slovenská obchodná inšpekcia (ďalej aj „žalovaná“) uložila majiteľovi nočného klubu pokutu vo výške 10 000 eur pre závažné porušenie všeobecných požiadaviek na reklamu. Tá zobrazovala obnažené ženské prsia a ženské lono, v ktorom bola zobrazená kotva. Tri billboardy boli umiestnené tak, že reklama bola prístupná širokej verejnosti vrátane detí a mladistvých. Inšpektori mali za to, že reklamné plagáty umiestnené na verejnom priestore vyvolávajú morálne pohoršenie u spotrebiteľov a žalobca šíri reklamu, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 5 zákona č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o reklame“).

Žalovaná vo svojom administratívnom rozhodnutí vytkla žalobcovi, že šírenie takejto reklamy je spôsobilé negatívne a výrazne pôsobiť na verejnosť, a to najmä vo vzťahu k deťom a mladistvým. Zobrazenie ženy ako sexuálnej atrakcie vo vyzývavej polohe s cieľom pritiahnuť pozornosť bolo preto vyhodnotené ako neštandardné a v rozpore s dobrými mravmi.

Konanie na Krajskom súde v Bratislave
Žalobca podal proti rozhodnutiu Slovenskej obchodnej inšpekcie správnu žalobu v ktorej okrem iného tvrdil, že k porušeniu dobrých mravov by došlo až vtedy, ak by prvky reklamy boli schopné vyvolať stav morálneho pohoršenia širokej verejnosti a pri deťoch a mladistvých stav morálneho úpadku formou ohrozenia ich duševného zdravia. Svoje konanie napravil prekrytím intímnych partií modelky na billboardoch, nedopustil sa opakovaného protiprávneho konania, a preto vnímal uloženú sankciu ako neadekvátnu.

Správny súd rozsudkom sp. zn. 6S/143/2017 zamietol správnu žalobu ako nedôvodnú. Uviedol, že zverejnenie nahoty vo všeobecnosti nemožno pokladať za pohoršujúce, ani za zakázané. Čo je pri posudzovaní dôležité, je konkrétny spôsob zobrazenia nahého tela, ktoré je vnímané ľudským okom vždy individuálne a každý človek si o tom môže vytvoriť svoj vlastný obraz, závisiaci napríklad od pózy, výrazu tváre, čím sa v ľudskej fantázii vytvára ucelený obraz.

Možnosť obmedzenia reklamy prichádza do úvahy, ak obsah reklamy porušuje hodnoty chránené právnym poriadkom. Medzi tieto patrí aj spoločensky uznávaná morálka, pričom žalobca posudzovanou reklamou vybočil zo všeobecne platných a uznávaných pravidiel morálky v spoločnosti.

Kasačné konanie
Žalobca podal proti rozhodnutiu správneho súdu kasačnú sťažnosť, v ktorej okrem iného tvrdil, že rozhodovacia prax žalovanej nie je konzistentná, keďže v závažnejších prípadoch mala žalovaná rozhodnúť tak, že zobrazením časti ženského tela nebol porušený zákon o reklame. Uložená pokuta je podľa neho neprimerane vysoká až likvidačná, a existencia naliehavej spoločenskej potreby na obmedzení slobody prejavu z dôvodu ochrany práv a slobôd ostatných subjektov nebola splnená.

Žalobca tiež namietal nedostatočné odôvodnenie; nebolo mu zrejmé, čím by reklama mohla vzbudiť pohoršenie, prípadne ako mala ohroziť psychický, mravný alebo spoločenský vývoj maloletého jedinca. Taktiež argumentoval, že legislatívna definícia pojmu „dobré mravy“ nespĺňa princíp právnej istoty, pretože je neurčitá.

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj „kasačný súd“) zamietol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú. Kasačný súd skonštatoval, že spáchanie skutku bolo dostatočne preukázané. Sporná nebola existencia reklamy, jej obsah a ani miesto, na ktorom sa nachádzala.

Pri posudzovaní argumentu týkajúceho sa namietanej nekonzistentnosti v rozhodovacej praxi žalovanej, ktorou mala porušiť rovnosť pri ukladaní pokút v neprospech žalobcu, poukázal kasačný súd na jeho skoršie rozhodnutie sp. zn. 5 Stk 5/2022 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Asan 21/2019. V oboch konaniach boli uložené trojnásobne vyššie pokuty, a to za porušenie § 3 ods. 1 písm. c) zákona o reklame. Rozdiel v posudzovanom prípade a dvoch rozhodnutých veciach bol teda v aplikácii iného ustanovenia zákona o reklame. Podľa právneho názoru senátu v posudzovanom prípade však napriek rozdielu ostával obsah reklamy rovnaký, pretože vo všetkých reklamách bolo nahé ľudské telo zobrazené nevhodným spôsobom. Porovnávajúc spornú reklamu s dvomi ďalšími nebolo možné dať za pravdu žalobcovi, keď tvrdil, že postupu Slovenskej obchodnej inšpekcie pri ukladaní pokút chýbala konzistentnosť.

Pokiaľ ide o sankciu, žalobca nedostatočne odôvodnil jeho námietku o neopodstatnenosti, neprimeranej výške a likvidačnom charaktere pokuty. Rešpektujúc princíp rovnosti účastníkov konania kasačný súd pripomenul, že nedisponuje právomocou dotvárať kasačnú sťažnosť.

Kasačný súd pri posudzovaní, či sporná reklama je alebo nie je v rozpore s dobrými mravmi, pripomenul, že takéto posúdenie je vecou správnej úvahy orgánu verejnej správy. Preto je úlohou správneho súdu preskúmavať iba to, či pri vydanom rozhodnutí žalovaný nevybočil z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Túto úlohu správny súd splnil. Aj podľa záveru kasačného súdu je žena na plagátoch zobrazená ako sexuálna atrakcia vo vyzývavej polohe s cieľom pritiahnuť pozornosť. Obnaženie ženských pŕs a ženského lona s umiestnením kotvy prekračuje prípustnú prezentáciu nahoty ľudského tela.

Senát kasačného súdu k absencii legálnej definície pojmu dobré mravy spôsobujúcej neistotu, či je reklama v súlade s dobrými mravmi skonštatoval, že v spoločnosti existujú mravnostné kritéria, pod ktoré nesporne patrí vyobrazenie ľudského tela prezentujúce človeka ako dôstojnú ľudskú bytosť. To však v prípade vytýkaných reklám nebolo dodržané. Sudcovia tiež skonštatovali, že vnímanie pojmu dobré mravy a prípustná miera zobrazenia nahoty sa vyvíjajú, a preto reklama vždy musí byť posudzovaná v kontexte daného obdobia. V každom prípade by však nemala prezentovať človeka ako vec, tovar bez slobody, vôle a pocitov.

Kasačnou sťažnosťou je možné napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu, pričom Správny súdny poriadok taxatívne vymedzuje dôvody jej prípustnosti. Kasačnú sťažnosť vo všeobecnosti možno podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu oprávnenému subjektu (§ 438 a nasl. Správneho súdneho poriadku).

Vo veci sp. zn. 2 Stk 18/2022 zo dňa 31. mája 2024 rozhodol senát č. 2 Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky jednomyseľne, v zložení: predseda senátu prof. JUDr. Juraj Vačok, PhD. (sudca spravodajca), sudcovia JUDr. Elena Berthotyová, PhD. a JUDr. Marián Trenčan.