Právne vety rozhodnutí, schválené plénom na zasadnutí 7. októbra 2024
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky zverejňuje právne vety judikátov schválených na publikovanie v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na zasadnutí pléna 7. októbra 2024.
1.
kľúčové slová: ochrana životného prostredia; výrub dreviny; súhlas na výrub dreviny; spoločenská hodnota drevín; náhradná výsadba drevín
Určenie a výpočet spoločenskej hodnoty drevín podľa § 95 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, na ktorých výrub má byť vydaný súhlas, je obligatórnou súčasťou dokazovania pre účely rozhodnutia o vydaní takéhoto súhlasu a o nariadení náhradnej výsadby tak, aby bola zabezpečená dostatočná, primeraná, objektívne preskúmateľná a zákonu o ochrane prírody a krajiny zodpovedajúca náhradná výsadba.
[rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2 Svk 24/2022 z 30. apríla 2024: predseda senátu prof. JUDr. Juraj Vačok, PhD. (sudca spravodajca), členovia senátu JUDr. Elena Berthotyová, PhD. a JUDr. Marián Trenčan]
2.
kľúčové slová: sociálne zabezpečenie vojakov; služobný úraz; náhrada škody; prerokovanie a určovanie náhrady škody; jednorazové mimoriadne odškodnenie; výsadkový výcvik; nebezpečné podmienky výcviku
I. Výsadkovým výcvikom na účely vymedzenia nebezpečných podmienok podľa § 24 ods. 3 písm. i) zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov je taká činnosť pri výcviku, ktorá je zdrojom obdobného rizika ako zoskok padákom a vyžaduje si určitú osobitnú fyzickú námahu, ktorá sa typovo podobá tej, aká sa vynakladá pri zoskoku padákom (napr. nacvičovanie prvkov zoskoku na príslušných nácvikových zariadeniach). Výsadkovým výcvikom na tento účel nie je fyzická aktivita, ktorá je bežnou súčasťou fyzickej prípravy vojakov a nevojakov pred výkonom inej, ťažšej fyzickej aktivity (napr. rozcvička).
II. Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia v konaní o priznanie jednorazového mimoriadneho odškodnenia je oprávnený samostatne posudzovať, či sa služobný úraz profesionálneho vojaka stal za nebezpečných podmienok v zmysle § 24 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z. Zo smernice ministra obrany Slovenskej republiky č. 21/2014 o podrobnostiach o jednorazovom mimoriadnom odškodnení, jednorazovom odškodnení pozostalých, zvýšenom jednorazovom odškodnení pozostalých, postupe nadriadených pri prerokúvaní a určovaní náhrady škody a o ďalších podrobnostiach o poskytovaní náhrad v súvislosti so služobnými úrazmi a chorobami z povolania profesionálnych vojakov (vydanej na základe § 27 zákona č. 328/2002 Z. z.), ani z ustanovení uvedeného zákona nevyplýva, že by o tom mohli právoplatne a záväzne rozhodovať veliteľ alebo úrazová komisia.
[rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Ssk 41/2023 z 30. apríla 2024: predseda senátu Michal Novotný (sudca spravodajca), členovia senátu JUDr. Jana Martinčeková a JUDr. Martin Tiso]
3.
kľúčové slová: peňažné príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia; sociálne služby; stupeň odkázanosti; odkázanosť na dohľad; dokazovanie odkázanosti na dohľad; posudková činnosť; komplexný posudok; potreba dohľadu v prípade duševných postihnutí
I. Ustanovenie § 49 ods. 12 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov nevyžaduje odkázanosť na „trvalý“ alebo „celkový“ dohľad, aby fyzická osoba dosiahla stupeň odkázanosti VI, ale postačí, ak fyzická osoba dosiahne 0 bodov podľa prílohy č. 3 písm. A dvanásteho bodu. Tento počet podľa uvedenej prílohy dosiahne, ak je odkázaná na dohľad pri väčšine činnosti uvedených v prílohe č. 3 písm. A prvom až jedenástom bode. Povinnosťou úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, resp. ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny tak je posúdiť a aspoň stručne odôvodniť, pri ktorej konkrétnej činnosti považuje potrebu dohľadu za naplnenú a pri ktorej nie.
II. Pri konštrukcii jednotlivých bodov prílohy č. 3 písm. A v predstave zákonodarcu dominovali osoby postihnuté telesne alebo zmyslovo, ktoré spravidla sú duševne spôsobilé si tieto činnosti uvedomiť a cielene usmerňovať a riadiť ich vykonávanie, kvôli svojmu postihnutiu však nie sú schopné ich dovŕšiť. Naopak, dvanásty bod (potreba dohľadu) vystupuje do popredia práve v prípade duševných postihnutí, pri ktorých síce osoba môže byť fyzicky aj zmyslovo schopná vykonávať jednotlivé činnosti, nie je však spôsobilá si ich plnohodnotne uvedomiť, prípadne cielene usmerňovať a riadiť ich vykonávanie; potreba dohľadu tak čiastočne splýva s čiastkovou pomocou pri týchto činnostiach.
[rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Ssk 53/2023 z 30. apríla 2024: predseda senátu Mgr. Michal Novotný (sudca spravodajca), členovia senátu JUDr. Jana Martinčeková a JUDr. Martin Tiso]
4.
kľúčové slová: náhrada trov kasačného konania; posúdenie úspechu v kasačnom konaní, ak sa neskončilo konečným rozhodnutím vo veci
Ak správny súd na základe § 467 ods. 3 SSP rozhoduje vo svojom novom rozhodnutí aj o náhrade trov kasačného konania, v ktorom bolo jeho skoršie rozhodnutie zrušené, pre aplikáciu ustanovení § 167 a 168 SSP je rozhodné to, či účastník je alebo nie je úspešný v novom rozhodnutí správneho súdu a nie či bol alebo nebol úspešný v kasačnom konaní, v ktorom bola vec vrátená na ďalšie konanie.
[uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Ssk 40/2023 zo 14. júla 2023: predseda senátu Mgr. Michal Novotný (sudca spravodajca), členovia senátu JUDr. Zdenka Reisenauerová a JUDr. Jana Martinčeková]
5.
kľúčové slová: vymeriavací základ z náhrady mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru
I. Ak súd zamestnancovi prizná náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru len za presne určené kalendárne mesiace, potom časťou príjmu pripadajúcou na každý kalendárny mesiac neplatného skončenia v zmysle ustanovenia § 139a zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov nie je pomerná časť takejto (náhrady mzdy) pripadajúcu na jeden kalendárny mesiac celého obdobia. Naopak, treba ustáliť, akú konkrétnu náhradu mzdy priznal súd zamestnancovi za ten-ktorý kalendárny mesiac a len túto náhradu možno považovať za vymeriavací základ za daný kalendárny mesiac v zmysle uvedeného ustanovenia. Ak súd za niektorý kalendárny mesiac nepriznal zamestnancovi žiadnu náhradu, potom na tento kalendárny mesiac nepripadá jej časť, ktorá by mohla byť vymeriavacím základom v zmysle § 139a zákona č. 461/2003 Z. z.
II. Ak súd prizná náhradu mzdy z neplatného pracovného pomeru „v hrubom“, teda bez zníženia o poistné a (preddavok na) daň z príjmu, ktoré má z tejto náhrady povinný zaplatiť zamestnanec, je vymeriavacím základom podľa § 138 a § 139a zákona č. 461/2003 Z. z. takto priznaná náhrada. Zamestnanec nemôže žiadať, aby sa táto náhrada považovala za náhradu „v čistom“ a aby z nej (spätným prepočtom) vypočítal fiktívny vymeriavací základ „v hrubom“.
[rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Ssk 209/2022 z 29. novembra 2023: predseda senátu Mgr. Michal Novotný (sudca spravodajca), členovia senátu JUDr. Zdenka Reisenauerová a JUDr. Jana Martinčeková]
6.
kľúčové slová: náhrada trov konania o kasačnej sťažnosti ďalšieho účastníka; dôvod hodný osobitného zreteľa
O dôvod hodný osobitného zreteľa v zmysle § 169 druhej vety SSP, kvôli ktorému možno ďalšiemu účastníkovi priznať náhradu trov konania o kasačnej sťažnosti, môže ísť vtedy, ak ďalší účastník ako jediný podá kasačnú sťažnosť a na jej základe kasačný súd zruší rozsudok správneho súdu a ten následne novým rozsudkom rozhodne v prospech tohto ďalšieho účastníka. Takýto dôvod môže existovať aj vo vzťahu k trovám konania o kasačnej sťažnosti, ktorou žalobca napadol výlučne výrok rozsudku správneho súdu o priznaní náhrady trov ďalšiemu účastníkovi.
[uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Svk 35/2023 z 20. decembra 2023: predseda senátu Mgr. Michal Novotný (sudca spravodajca), členovia senátu JUDr. Zdenka Reisenauerová a JUDr. Jana Martinčeková]
7.
kľúčové slová: nelegálne zamestnávanie; iný správny delikt; správne trestanie; právo na spravodlivý proces; zásady trestného konania
I. V konaní, v ktorom sa rozhoduje o správnom delikte podľa § 7b ods. 5 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, správny orgán nie je v zmysle § 40 ods. 1 Správneho poriadku viazaný právoplatným rozhodnutím o uložení sankcie za iný správny delikt nelegálneho zamestnávania, za ktorý zodpovedá účastníkov poskytovateľ služby a túto otázku si posúdi sám, avšak len na účely konania o inom správnom delikte účastníka konania.
II. V konaní o „vlastnom“ inom správnom delikte bude mať účastník konania možnosť namietať všetky skutočnosti, ktoré sú relevantné pre posúdenie deliktuálnej zodpovednosti svojho poskytovateľa služby. Účastník týmto spôsobom bude mať zabezpečené právo na vypočutie, keďže nebol účastníkom konania o inom správnom delikte nelegálneho zamestnávania, avšak v dôsledku existencie takéhoto rozhodnutia môže byť uznaný vinným z „vlastného“ iného správneho deliktu.
[rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Ssk 26/2023 z 26. júna 2024; predsedníčka senátu JUDr. Jana Martinčeková (sudkyňa spravodajkyňa), členovia senátu Mgr. Michal Novotný a JUDr. Martin Tiso]