Cieľom konania o oprave chýb v katastrálnom operáte je zabezpečenie súladu medzi skutkovým a právnym stavom

Oprava chýb v katastrálnom operáte je špecifický právny inštitút, ktorého cieľom a účelom je zabezpečenie súladu medzi skutkovým a právnym stavom, a tým aj zabezpečenie právnej istoty a zákonnosti. Predpokladom postupu správy katastra podľa § 59 ods. 1 písm. a) katastrálneho zákona (v znení účinnom do 30. septembra 2018), teda aby sa vykonala oprava aj bez návrhu na opravu údajov katastra je, aby údaje katastra boli v rozpore s verejnou listinou alebo s inou listinou, alebo s výsledkami prešetrovania zmien údajov katastra, alebo s výsledkami revízie údajov katastra. Pod rozporom údajov katastra s verejnou listinou sa rozumie aj situácia, kedy správa katastra zapísala iba časť jej údajov, čím došlo k jej neúplnému zápisu.

Katastrálny odbor okresného úradu rozhodol vo veci zastavenia konania o oprave chyby v katastrálnom operáte, ktoré sa týkalo pretransformovania rozhodnutia Rady Okresného národného výboru (ďalej aj „Rada ONV“) z roku 1960 do operátov katastra, ktorým malo byť rozhodnuté o odčlenení osady Gomboš z katastrálneho územia obce Perín-Chym a o jej pričlenení ku katastrálnemu územiu obce Veľká Ida.

Predmetom kasačnej sťažnosti obce bol rozsudok Správneho súdu v Košiciach (sp. zn. KE-6S 175/2018 zo dňa 31. januára 2024), ktorý predmetné konanie o pretransformovanie rozhodnutia Rady ONV do operátov katastra nepovažoval za konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte. Samotné rozhodnutie Rady ONV považoval správny súd za neúplné a vadné, keďže neobsahovalo ani geometrický plán zahrňujúci geodetické zadefinovanie územia dotknutej osady, čím malo byť toto rozhodnutie do operátov katastra nezapísateľným.

Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal, okrem iného, že rozhodnutie Rady ONV, ktoré pojednávalo aj o pričlenení osady ku katastrálnemu územiu sťažovateľa, bolo už raz katastrom akceptované a na podklade rozhodnutia došlo k vytvoreniu nových obcí. Rovnako sťažovateľ argumentoval tým, že úvaha o tom, že dotknutá osada je osadou bez katastrálneho územia nie je úplne správna, pričom odkázal na uznesenie Rady Krajského národného výboru z roku 1960, na základe ktorého aj iné „osady“ boli takýmto spôsobom pričlenené k iným obciam, pričom tento právny stav je dodnes akceptovaný a považovaný za zákonný.

Kasačný senát dospel k záveru, že rozsudok správneho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V prejedávanom prípade je možné využiť konanie o oprave chyby, nakoľko predpokladom postupu správy katastra podľa § 59 ods.1 písm. a) katastrálneho zákona (v znení účinnom do 30. septembra 2018) sa oprava chyby vykoná, ak sú údaje v katastri v rozpore s verejnou listinou alebo s inou listinou, alebo s výsledkami prešetrovania zmien údajov katastra, alebo s výsledkami revízie údajov katastra. Pod rozporom údajov katastra s verejnou listinou sa rozumie aj táto situácia, kedy správa katastra zapísala iba časť jej údajov, čím došlo k jej neúplnému a teda chybnému zápisu. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uviedol, že v prejednávanej veci išlo pre existenciu rozhodnutia s konštitutívnymi účinkami o námietku spornosti a nie o reálny spor. Údaje katastra sú v rozpore s predmetnou verejnou listinou, išlo o chybný zápis, a preto je na mieste využiť inštitút konania o oprave chyby v katastrálnom operáte v zmysle § 59 ods. 1 písm. a) katastrálneho zákona (v znení účinnom do 30. septembra 2018).

Za verejnú listinu s konštitutívnymi účinkami je teda možné považovať uznesenie Rady ONV, keďže toto rozhodnutie nebolo zákonom predpísaným spôsobom zrušené, čím vyvoláva právne účinky, ktoré sú záväzné pre všetky dotknuté subjekty. Výklad správneho súdu o tejto listine, že je možné ju považovať za nulitný akt, nie je podľa kasačného senátu presvedčivo zdôvodnené a vyložené. Rovnako závery o nemožnosti identifikácie hraníc predmetnej osady vzhľadom na absenciu geometrického plánu pri uznesení Rady ONV pre kasačný súd vyzneli ako nesprávne, a to vzhľadom na existujúce listiny v spise, s ktorými sa správny súd podľa vo svojom meritórnom rozhodnutí riadne nevysporiadal.

Kasačný senát na základe vyššie uvedeného rozhodol o zrušení rozsudku Správneho súdu v Košiciach a o vrátení veci na opätovné rozhodnutie po dôslednom preskúmaní a vyhodnotení všetkých relevantných dôkazov, pričom je správny súd viazaný právnym názorom kasačného súdu.

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

Rozhodnutie senátu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

O kasačnej sťažnosti vedenej pod sp. zn 3 Svk 12/2024 rozhodol dňa 27. februára 2025 senát č. 3 Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v zložení: predseda senátu JUDr. Michal Dzurdzík, PhD.; sudkyne JUDr. Katarína Benczová a JUDr. Zuzana Šabová, PhD.