Právne vety rozhodnutí, schválené plénom na zasadnutí 6. marca 2023
kľúčové slová: azyl; prospektívne rozhodovanie; obava z prenasledovania; konanie o medzinárodnej ochrane; porušenie práva na spravodlivý proces; zásada audiatur et altera pars (nech je vypočutá aj druhá strana)
I.
1. Preskúmanie udelenia azylu podľa § 8 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov je postavené na potencialite prenasledovania v budúcnosti po prípadnom návrate žiadateľa o azyl do krajiny pôvodu. Ide teda o prospektívne rozhodovanie.
2. Ustanovenie § 8 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov pracuje s pojmom strachu ako subjektívnym prvkom a odôvodnenosťou strachu z prenasledovania ako objektívnym prvkom, nestanovuje však podmienku faktického prenasledovania v minulosti. Pritom má byť skúmaná možnosť budúceho prenasledovania, pričom sa využíva štandard primeranej pravdepodobnosti, čo znamená, že táto možnosť musí byť reálna, nie iba hypotetická.
II.
1. Zásada audiatur et altera pars (nech je vypočutá aj druhá strana) patrí medzi neopomenuteľné prvky práva na spravodlivý proces. Z uvedenej zásady v kontexte ustanovenia § 54 ods.1 Správneho súdneho poriadku plynie povinnosť správneho súdu vytvoriť priestor, ktorý účastníkovi konania zaručí možnosť účinne uplatňovať argumenty a námietky, ktoré môžu ovplyvniť rozhodovanie správneho súdu, a to nielen umožnením predniesť žalobu, resp. žalobné námietky jeho právnemu zástupcovi, ktorý je na rozdiel od žiadateľa o azyl znalý práva, ale aj vypočuť žiadateľa o azyl za prítomnosti tlmočníka, ktorý sa toho výslovne domáha, pretože jedine on je schopný predostrieť bližšie dôvody žiadosti o azyl, najmä za situácie, ak správny súd z administratívneho spisu zistí alebo zistiť mal, že pohovor so žiadateľom bol vedený veľmi stroho, bez kladenia otázok, bez objasnenia niektorých podstatných okolností žiadosti o azyl, ktoré sa aj v tak stručnom pohovore objavia. Žalovaný má viesť pohovor tak, aby boli nejasnosti vysvetlené priamo na mieste.
2. Pokiaľ správny súd zistí, že pohovor so žiadateľom o azyl v administratívnom konaní takýmto spôsobom vedený nebol, je namieste, aby žiadosti o ustanovenie tlmočníka vyhovel a žiadateľa vypočul, aby tak dostal možnosť objasniť skutočnosti, ktoré už uviedol v pohovore, ale na ktoré nebol žalovaným bližšie dotazovaný. Rovnako má mu byť pred správnym súdom umožnené, aby vysvetlil, poprípade odstránil vzniknuté rozpory.
[rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Sak 16/2022 z 28. novembra 2022: predsedníčka senátu JUDr. Elena Berthotyová, PhD., (sudkyňa spravodajkyňa), sudcovia JUDr. Marián Trenčan a prof. JUDr. Juraj Vačok, PhD.]
2.
kľúčové slová: zaistenie cudzincov; alternatívy k zaisteniu; neaplikácia vnútroštátnej právnej úpravy pre rozpor s právom Európskej únie
1. […] vzhľadom na rozpor vnútroštátnej právnej úpravy § 89 ods. 2 druhej vety zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré neumožňuje uložiť alternatívy k zaisteniu, s právom Európskej únie, vnútroštátna právna úprava ostane ponechaná neaplikovaná a správny orgán bude vo veci zaistenia pristupovať individuálne a v súlade s princípom proporcionality, po zohľadnení možnosti využitia miernejších opatrení, ktoré zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v § 89 ods. 1 ponúka. Až v prípade, že dospeje k záveru, že v konkrétnom prípade nie je možné uplatniť iné dostatočne účinné a miernejšie donucovacie opatrenia a že v prípade štátneho príslušníka tretej krajiny hrozí riziko jeho úteku alebo sa vyhýba príprave návratu či vykonaniu odsunu alebo ich inak sťažuje, rozhodne o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny ako o prostriedku ultima ratio.
2. Zaistenie štátneho príslušníka tretej krajine nie je možné využívať rutinne a systematicky na každé konanie vo veci administratívneho vyhostenia podľa § 82 ods. 2 písm. a) a písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zaisťovanie cudzincov sa považuje za svojvoľné, ak nie je potrebné vzhľadom na všetky okolnosti prípadu a nie je primerané sledovaným cieľom.
[rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sak 12/2022 z 22. júla 2022: predsedníčka senátu JUDr. Jana Hatalová, PhD., (sudkyňa spravodajkyňa), sudcovia JUDr. Katarína Cangárová, PhD., LL.M., a JUDr. Marián Trenčan]
3.
kľúčové slová: azyl; doplnková ochrana; vážne bezprávie
I. Pri rozhodovaní o poskytnutí doplnkovej ochrany podľa § 13a zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov a v tej súvislosti posudzovaní existencie vážneho bezprávia definovaného v § 2 písm. f) bode 3 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov je správny orgán povinný skúmať splnenie podmienok v nasledujúcom poradí:
(i) Ako prvá musí byť posúdená otázka, či sa krajina pôvodu žiadateľa o azyl nachádza v situácii medzinárodného alebo vnútorného ozbrojeného konfliktu.
Ak je odpoveď na prvú otázku kladná, žalovaný musí skúmať
(ii) existenciu vážneho a individuálneho ohrozenia života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia a
(iii) súčasne musí skúmať, či násilie dosahuje intenzitu vážneho a individuálneho ohrozenia života alebo telesnej integrity.
II. Absencia podmienky medzinárodného, resp. vnútorného ozbrojeného konfliktu v krajine pôvodu vylučuje posúdenie ďalších podmienok uvedených v § 2 písm. f) bode 3 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (t. j. existenciu vážneho a individuálneho ohrozenia života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia a jeho intenzity), a je tak možné uzavrieť, že vážna ujma v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia sťažovateľovi reálne nehrozí.
[rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Sak 18/2022 z 31. januára 2023: predsedníčka senátu JUDr. Elena Berthotyová, PhD., (sudkyňa spravodajkyňa), sudcovia JUDr. Marián Trenčan a prof. JUDr. Juraj Vačok, PhD.]
4.
kľúčové slová: azyl; príslušnosť k určitej sociálnej skupine
I. Príslušnosť k sociálnej skupine podľa zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov je potrebné vnímať ako možnosť, na základe ktorej môže byť cudzincovi udelená medzinárodná ochrana aj na základe obavy z prenasledovania z iných dôvodov než z dôvodu rasy, náboženstva, národnosti, politického presvedčenia či z dôvodu uplatňovania politických práv a slobôd.
II. Pojem určitej sociálnej skupiny nemožno vykladať neobmedzene široko a zahŕňať pod neho aj také skupiny osôb, ktoré objektívne žiadny charakteristický znak nespája, alebo naopak osoby, ktoré sú prenasledované nie na základe príslušnosti k sociálnej skupine, ale z iného azylovo relevantného dôvodu (napr. náboženstva či politického presvedčenia).
III. Pokiaľ možno u žiadateľa o azyl identifikovať riziko prenasledovania z dôvodov zastávania určitých politických názorov podľa § 8 písm. a) zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov, má byť posudzovaný z tohto dôvodu, a nie z dôvodu príslušnosti k určitej sociálnej skupine.
[rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Sak 12/2022 z 26. októbra 2022: predsedníčka senátu JUDr. Elena Berthotyová, PhD., (sudkyňa spravodajkyňa), sudcovia JUDr. Marián Trenčan a prof. JUDr. Juraj Vačok, PhD.]
5.
kľúčové slová: azyl; informácie o krajine pôvodu
I. Správny orgán rozhodujúci o žiadosti o udelenie azylu podľa zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov pri používaní informácií o krajinách pôvodu musí dodržiavať nasledujúce pravidlá: informácie o krajine pôvodu musia byť v maximálnej možnej miere (i) relevantné, (ii) dôveryhodné a vyvážené, (iii) aktuálne a overené z rôznych zdrojov, a (iv) transparentné a dohľadateľné, t. j. s uvedením zdroja, z ktorého správny orgán čerpal.
II. Dôveryhodnosť informácií o krajine pôvodu je potrebné posudzovať s ohľadom na autoritu a povesť autorov správy, serióznosť vykonaných šetrení, nadväznosť a súvislosť záverov a skutočnosť, či uvedené tvrdenia sú potvrdené aj inými zdrojmi.
III. Pokiaľ sa situáciou v krajine pôvodu zaoberá väčší počet správ, je nevyhnutné uprednostniť tie, ktoré sa zaoberajú stavom ľudských práv v krajine pôvodu a priamo uvádzajú okolnosti rozhodné pre posúdenie reálnosti hrozby neľudského či krutého zaobchádzania. Relevantnosť a váha správy bude závisieť od toho, do akej miery sa priamo venuje otázkam posudzovaným v danom konaní. Správe, ktorá vo všeobecnosti opisuje socioekonomické podmienky v krajine pôvodu a nepojednáva o špecifických otázkach, ktoré musia byť v konaní objasnené, potom bude spravidla priznaná menšia váha.
[rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Sak 15/2022 z 28. novembra 2022: predsedníčka senátu JUDr. Elena Berthotyová, PhD., (sudkyňa spravodajkyňa), sudcovia JUDr. Marián Trenčan a prof. JUDr. Juraj Vačok, PhD.]
6.
kľúčové slová: zaistenie; predĺženie zaistenia
Pokiaľ správny orgán v konaní o predĺžení zaistenia podľa § 88 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov vychádza z vyjadrení príslušníka tretej krajiny, že v krajine pôvodu mu nič nehrozí a z krajiny pôvodu odišiel pre lepší život a z ekonomických dôvodov, je námietka sťažovateľa (príslušníka tretej krajiny) spočívajúca vo všeobecnom tvrdení o zlej bezpečnostnej situácii v krajine natoľko neurčitá a všeobecná, že iba na jej základe nie je možné dospieť k záveru o pravdepodobnosti (možnosti) existencie prekážok vycestovania, ktoré by predstavovali prekážku jeho vyhostenia, a tým by spochybnili účelnosť jeho zaistenia a aj následného predĺženia doby zaistenia.
[rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Sak 5/2022 z 21. marca 2022: predsedníčka senátu JUDr. Elena Berthotyová, PhD., (sudkyňa spravodajkyňa), sudcovia JUDr. Marián Trenčan a prof. JUDr. Juraj Vačok, PhD.]
7.
kľúčové slová: zaistenie na účel administratívneho vyhostenia
I. Pokiaľ sťažovateľ namieta rozpor jeho zaistenia za účelom administratívneho vyhostenia podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov s čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd pre neefektívnosť a neúčelnosť zaistenia, ktorú odvodzuje od nerealizovateľnosti jeho vyhostenia do krajiny pôvodu, a účelom zaistenia je výkon administratívneho vyhostenia do krajiny pôvodu, je primárne úlohou sťažovateľa produkovať tvrdenia a dôkazy spochybňujúce realizáciu vyhostenia do tejto krajiny.
II. Ak z obsahu administratívneho spisu nevyplynú žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali záveru o tom, že sťažovateľa nie je možné vyhostiť do krajiny pôvodu, a sťažovateľ neuviedol žiadnu relevantnú okolnosť súvisiacu s ohrozením jeho slobody alebo života v krajine pôvodu, ktorá by u neho odôvodňovala odchod z tejto krajiny a ktorá by bola dôvodom na obavy z jeho návratu do tejto krajiny, naviac o udelenie azylu na území Slovenskej republiky nežiadal a napokon z písomnej správy žalovaného vyplynie, že sťažovateľ bol v priebehu zaistenia vyhostený z územia Slovenskej republiky do krajiny pôvodu, námietka neefektívnosti a neúčelnosti zaistenia, ktorú odvodzuje od nerealizovateľnosti jeho vyhostenia do krajiny pôvodu vo svetle faktu, že bol počas zaistenia vyhostený do krajiny pôvodu, nemôže obstáť.
[rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Sak 11/2022 z 28. septembra 2022: predsedníčka senátu JUDr. Elena Berthotyová, PhD., (sudkyňa spravodajkyňa), sudcovia JUDr. Marián Trenčan a prof. JUDr. Juraj Vačok, PhD.]
8.
kľúčové slová: disciplinárne konanie; námietka zaujatosti sudcu disciplinárneho senátu; kvalifikovaný vzťah k veci, účastníkom alebo ich zástupcom
Pre posúdenie námietky zaujatosti ako dôvodnej je potrebné, aby v danom prípade intenzita vzťahu sudcu k veci, alebo k účastníkom, alebo k ich zástupcom vyjadrovala kvalifikovaný, a teda nie akýkoľvek vzťah sudcu či už k veci, účastníkom alebo k ich zástupcom. V opačnom prípade by už len samotná artikulácia zaujatosti vyvolávala pochybnosť o nezávislosti sudcu.
[uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 32 Dz 8/2022 z 21. marca 2022: predsedníčka senátu JUDr. Anita Filová, sudcovia Mgr. Kristína Babiaková a JUDr. Michal Matulník, PhD., (sudca spravodajca)]
9.
kľúčové slová: disciplinárne konanie; zánik funkcie sudcu z dôvodu veku
Ak disciplinárne obvinenému zanikla funkcia sudcu odvolaním z funkcie z dôvodu veku, dochádza tým k strate právomoci súdu v disciplinárnom konaní. Uvedená skutočnosť je dôvodom na zastavenie disciplinárneho konania.
[rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 33 D 13/2021 zo 16. marca 2022: predsedníčka senátu JUDr. Viola Takáčová, PhD., sudcovia Mgr. Kristína Babiaková (sudkyňa spravodajkyňa) a prof. JUDr. PhDr. Peter Potásch, PhD., a prísediaci sudcovi Mgr. Marianna Leontiev a prof. JUDr. Vojtech Vladár, PhD.]
10.
kľúčové slová: disciplinárne previnenie; zavinené nesplnenie alebo porušenie povinností sudcu; prieťahy v konaní
Pokiaľ podľa § 116 ods. 1 písm. a) zákona č. 385/2000 Z. z. je disciplinárnym previnením samotný prieťah (referujúc na ustanovenie § 30 ods. 4 zákona č. 385/2000 Z. z. ukladajúce sudcovi povinnosť konať plynulo bez zbytočných prieťahov), tak ustanovenie § 116 ods. 2 písm. f) zákona č. 385/2000 Z. z. je koncipované tak, že prieťah je následkom iného zavineného konania sudcu, ktoré je závažným disciplinárnym previnením. Ustanovenie § 116 ods. 2 písm. f) zákona č. 385/2000 Z. z. nemá slúžiť na postihovanie prieťahov „vyššej intenzity“.
[rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 32 D 4/2021 z 31. marca 2022: predsedníčka senátu JUDr. Anita Filová, sudcovia JUDr. Marián Fečík a JUDr. Michal Matulník, PhD., (sudca spravodajca) a prísediace sudkyne JUDr. Zdenka Benčíková a JUDr. Jitka Johana Hasíková]
11.
kľúčové slová: disciplinárne previnenie; plynutie premlčacej lehoty pri miernejšom posúdení disciplinárneho previnenia disciplinárnym senátom
Pokiaľ Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kvalifikuje disciplinárne previnenie disciplinárne obvineného sudcu ako disciplinárne previnenie podľa § 116 ods. 1 písm. a) zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov, musí túto skutočnosť zohľadniť aj pri posudzovaní plynutia kratšej objektívnej premlčacej lehoty.
[rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 32 D 7/2021 z 26. mája 2022: predsedníčka senátu JUDr. Anita Filová, sudcovia JUDr. Marián Fečík a JUDr. Michal Matulník, PhD., (sudca spravodajca) a prísediaci sudcovia JUDr. Michaela Kajabová a JUDr. František Sedlačko, PhD., LL.M.]
12.
kľúčové slová: disciplinárne previnenie; upozornenie predsedu súdu sudcom; zbavenie zodpovednosti sudcu za disciplinárne previnenie
Ustanovenie § 30 ods. 4 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov síce ukladá sudcovi povinnosť upozorniť predsedu súdu na neprimeraný počet pridelených vecí (ak zjavne hrozí, že ich nemôže vybaviť bez zbytočných prieťahov), tento inštitút však nemožno sám o sebe vnímať ako prostriedok zbavenia sudcu zodpovednosti za prieťahy spôsobené nesprávnou organizáciou práce.
[rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 32 D 21/2021 z 12. septembra 2022: predsedníčka senátu JUDr. Anita Filová, sudcovia Mgr. Kristína Babiaková a JUDr. Michal Matulník, PhD. (sudca spravodajca) a prísediaci sudcovia doc. JUDr. Kamil Baraník, PhD., LL.M., a JUDr. Michaela Kajabová]
13.
kľúčové slová: disciplinárne previnenie; prieťahy v konaní; nález Ústavného súdu Slovenskej repliky; prednostná vec na vybavenie
Okamihom, keď Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, že v určitej veci dochádza k porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, a prikázal vo veci ďalej konať, je súd ako orgán verejnej moci povinný všetkými dostupnými prostriedkami vykonať tento príkaz Ústavného súdu Slovenskej republiky. Pre sudcu to znamená, že od tohto okamihu musí takúto vec považovať za prednostnú, rovnako ako iné prednostné veci uvedené v rozvrhu práce.
[rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 31 D 24/2021 zo 7. septembra 2022: predsedníčka senátu JUDr. Zdenka Reisenauerová, sudcovia Mgr. Michal Novotný a prof. JUDr. Juraj Vačok, PhD., (sudca spravodajca) a prísediaci sudcovia doc. JUDr. Martina Jánošíková, Ph.D., a JUDr. František Sedlačko, PhD., LL.M.]
14.
kľúčové slová : disciplinárne previnenie; viazanosť právnym názorom Ústavného súdu Slovenskej republiky
Nie každé porušenie povinnosti sudcu o viazanosti právnym názorom, ktorý vyslovil vo veci Ústavný súd Slovenskej republiky (tzv. kasačná záväznosť), musí bez ďalšieho viesť k záveru o existencii disciplinárneho previnenia.
Pre posúdenie disciplinárnej zodpovednosti sudcu za nedodržanie právneho názoru, ktorý bol pre sudcu záväzný, je kľúčové najmä:
(i) či v čase pred vydávaním rozhodnutia nedošlo k zmene právneho alebo skutkového stavu veci od vydania záväzného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, a
(ii) či bol záväzný právny názor a pokyn Ústavného súdu Slovenskej republiky dostatočne jasný a zrozumiteľný.
[rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 33 D 17/2021 zo 17. októbra 2022: predsedníčka senátu JUDr. Viola Takáčová, PhD., sudcovia Mgr. Kristína Babiaková (sudkyňa spravodajkyňa) a prof. JUDr. PhDr. Peter Potásch, PhD., prísediaci sudcovia doc. JUDr. Kamil Baraník, PhD., LL.M., a doc. JUDr. Diana Treščáková, PhD.]
Zverejnené dňa: 10. marec 2023