Najvyšší správny súd Slovenskej republiky má právomoc rozhodovať o ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy
Ak Najvyšší správny súd Slovenskej republiky po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby, rozsudkom vyhlási voľby za neplatné, zruší napadnutý výsledok volieb alebo zruší rozhodnutie volebnej komisie a vyhlási za zvoleného toho, kto bol riadne zvolený. Ak sa po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, zamietne ju.
Žalobcom môže byť podľa Správneho súdneho poriadku neúspešný kandidát na funkciu v orgáne územnej samosprávy, ktorý nebol zvolený a získal aspoň 10 % platných hlasov, neúspešná politická strana/politické hnutie (prípadne ich koalícia), ktorá podala platnú kandidátnu listinu alebo 10 % oprávnených voličov príslušného volebného obvodu.
Žalovaným je v prípade prieskumu volieb do zastupiteľstva politická strana/politické hnutie (prípadne ich koalícia), ktorá získala v napadnutých voľbách zastúpenie v obecnom, miestnom, mestskom zastupiteľstve alebo v zastupiteľstve samosprávneho kraja, respektíve zvolený nezávislý kandidát. Žalovaným v prípade prieskumu volieb starostu, primátora alebo predsedu samosprávneho kraja je starosta obce, starosta mestskej časti, primátor mesta alebo predseda samosprávneho kraja zvolený v napadnutých voľbách.
O žalobách vo volebných veciach rozhodujú päťčlenné senáty zložené zo sudcov Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky. Predseda Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v rozvrhu práce zriadil štyri päťčlenné senáty, ktorým sú náhodným výberom prideľované všetky žaloby vo veciach ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy.
Podľa Správneho súdneho poriadku však platí, že ak bolo podaných viacero žalôb ohľadom volieb toho istého predsedu samosprávneho kraja alebo toho istého starostu obce, primátora mesta alebo starostu mestskej časti alebo volieb do toho istého zastupiteľstva, je konanie o každej z nich spojené s konaním, ktoré sa začalo ako prvé.
Novela Správneho súdneho poriadku
Na aktuálnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky majú poslankyne a poslanci hlasovať aj o novele Správneho súdneho poriadku. Po schválení novely by Najvyšší správny súd Slovenskej republiky mohol mať pri volebných sťažnostiach dlhšiu lehotu na rozhodnutie, a to až 90 dní. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky by mohol tiež odmietnuť žalobu v konaní vo veciach ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy aj vtedy, keď je zrejmé, že by jej nebolo možné vyhovieť. V novele Správneho súdneho poriadku sa zároveň upúšťa od povinnosti rozhodovať o žalobe na pojednávaní. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky by tak rozhodol o žalobe spravidla bez pojednávania. To by však mohol nariadiť, ak to považuje za potrebné.
„Považujem za nevyhnutné k danej agende Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky podotknúť, že v legislatívnom procese v druhom čítaní je prerokúvaná zmena Správneho súdneho poriadku, vytvárajúca lepšie procesné podmienky konania pred správnym súdom vo volebných veciach. Zamýšľaná zmena procesného predpisu by v prípade jej schválenia prispela ku kvalite a rýchlosti súdneho konania,“ vyjadril sa predseda Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky Pavol Naď.
Novela Správneho súdneho poriadku by sa po publikovaní v Zbierke zákonov mala vzťahovať na všetky konania, a to aj tie, ktoré začali ešte pred jej prijatím v Národnej rade Slovenskej republiky.
Zverejnené dňa: 2. november 2022