Právne vety rozhodnutí, schválené plénom na zasadnutí 13. októbra 2022

28.10.2022

kľúčové slová: daň z pridanej hodnoty; vzťah dodávateľa a subdodávateľa

Pre záver správcu dane, že daňový subjekt nesplnil hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, nepostačuje spochybnenie subdodávateľských spoločností deklarovaného dodávateľa daňového subjektu, ktoré nemali žiadnych zamestnancov, nemali personálne vybavenie, nemali materiálno-technické vybavenie na realizáciu daných prác a teda nedisponovali nevyhnutnými prostriedkami na zabezpečenie fakturovaného plnenia.

V prípade spochybnených subdodávateľov deklarovaného dodávateľa je možné nepriznať odpočítanie dane daňovému subjektu, ak by bolo v konaní preukázané, že daňový subjekt sa podieľal na daňovom podvode, alebo vedel, či vedieť mal, že sa zúčastňuje na obchodnom reťazci poznačenom prípadným daňovým podvodom.

[rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžfk 15/2020 z 30. júna 2022: predsedníčka senátu JUDr. Petra Príbelská, PhD., sudcovia JUDr. Anita Filová a JUDr. Juraj Vališ, LL.M. (sudca spravodajca)]

kľúčové slová: miestne dane; účel využitia stavby

I. Pojem „účel využitia stavby“ na účely zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady nemusí byť totožný s účelom využitia stavby uvedenom v kolaudačnom rozhodnutí stavebného úradu. Skutočný spôsob užívania stavby je potrebné ustáliť v rozsahu § 10 zákona č. 582/2004 Z. z. k rozhodujúcemu dňu (1. januáru zdaňovacieho obdobia).

II. Ak platná právna úprava jednoznačne stanovuje, že aj neužívané stavby podliehajú dani zo stavieb, pričom určenie predmetu a sadzby dane zo stavieb je spojené s ich faktickým užívaním/využitím a jeho účelom k rozhodujúcemu dňu (§ 10 ods. 4 a § 12 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z.), je v daňovom konaní úlohou správcu dane aj pri stavbách, ktoré nie sú k 1. januáru daného roka užívané, vykonať dokazovanie s cieľom ustáliť účel využitia zdaňovaných stavieb na účely kategorizácie stavby na výpočet dane zo stavieb.

III. Ak by správca dane dospel aj po riadnom vykonaní dokazovania k záveru, že pri neužívanej stavbe nie je možné ustáliť účel jej využitia, javí sa podľa kasačného súdu za logické pri stanovení daňovej povinnosti vychádzať z účelu, na ktorý bola stavba skolaudovaná alebo ak bol účel stavby v priebehu užívania zmenený, na aký posledný účel bolo príslušným orgánom povolené jej užívanie (hmotnoprávna subsidiarita účelu podľa stavebných predpisov).

[rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10 Sžfk 51/2019 zo 16. decembra 2021: predsedníčka senátu JUDr. Katarína Benczová, sudkyne Mgr. Kristína Babiaková (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Zuzana Šabová, PhD.]

kľúčové slová: použitie základných zásad trestného konania podľa Trestného poriadku a zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona v správnom trestaní

Ustanovenie § 195 písm. c) a d) Správneho súdneho poriadku nešpecifikuje, ktoré zásady trestného konania a ukladania trestov je potrebné vziať v určitej oblasti správneho trestania do úvahy pri ukladaní sankcie. Naopak, z formulácie „ktoré je potrebné použiť“ vyplýva, že treba v každom jednotlivom prípade skúmať, ktoré z týchto zásad majú byť v konkrétnom administratívnom konaní uplatnené, a to s ohľadom na účel, ktorý tá-ktorá zásada sleduje.

[rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Asan 12/2020 z 25. mája 2022: predsedníčka senátu JUDr. Katarína Benczová, sudkyne Mgr. Kristína Babiaková a JUDr. Zuzana Šabová, PhD., (sudkyňa spravodajkyňa)]

kľúčové slová: oprava chyby v katastrálnom operáte; poradie registrovaných záložných práv; zánik záložného práva

Pri vykonaní záznamu o vlastníckom práve k nehnuteľnosti do katastra príklepom licitátora na dražbe na základe realizácie záložného práva prednostného veriteľa je potrebné do katastra nehnuteľností zapísať i zánik záložného práva ostatných záložných veriteľov.

V prípade viacerých registrovaných záložných práv k tej istej nehnuteľnosti je pre postup orgánu katastra záväzné ich poradie zapísané v katastri nehnuteľností. Skúmanie identity a existencie zabezpečenej pohľadávky v súvislosti s poradím registrovaných záložných práv patrí v takomto prípade do právomoci civilného súdu.

[rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10 Sžrk 6/2020 z 27. apríla 2022: predseda senátu JUDr. Marián Trenčan (sudca spravodajca), sudcovia JUDr. Elena Berthotyová, PhD., a prof. JUDr. Juraj Vačok, PhD.]

kľúčové slová: správna žaloba v sociálnych veciach; náležitosti; neformálny prístup k posudzovaniu podania

V prípade inštitútu neformálneho posudzovania správnej žaloby fyzickej osoby v sociálnych veciach je zníženie štandardu požiadaviek kladených na podanie fyzickej osoby kompenzované neformálnym prístupom pri posudzovaní podania správnym súdom, ktorého primárnou rolou je ustáliť, aké rozhodnutie alebo opatrenie, a ktorého orgánu verejnej správy je žalobou namietané. Podstatou tohto inštitútu a s ním súvisiaceho postupu podľa § 59, resp. § 60 Správneho súdneho poriadku však nie je povinnosť správneho súdu presviedčať žalobcu o mylnosti jeho právneho názoru dovtedy, kým žalobca správnu žalobu nedoplní tak, aby o nej bolo možné rozhodnúť inak ako jej odmietnutím.

[uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Ssk 5/2022 z 30. marca 2022: predsedníčka senátu JUDr. Viola Takáčová, PhD., sudcovia JUDr. Michal Matulník, PhD., (sudca spravodajca) a Mgr. Michal Novotný]

kľúčové slová: odmietnutie správnej žaloby

Ak žalobca v žalobnom návrhu navrhne zrušenie len rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a tento orgán označí ako žalovaného, avšak žaloba a jej prílohy obsahujú jasnú informáciu o tom, ktorý orgán a akým rozhodnutím rozhodol o jeho odvolaní proti tomuto prvostupňovému rozhodnutiu, správny súd má postupovať podľa § 59 ods. 1 Správneho súdneho poriadku a vyzvať žalobcu na opravu, vyjasnenie či doplnenie žaloby.

[uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10 Asan 18/2019 z 29. septembra 2021: predseda senátu JUDr. Marián Trenčan (sudca spravodajca), sudcovia JUDr. Elena Berthotyová, PhD., a prof. JUDr. Juraj Vačok, PhD.]

kľúčové slová: starobný dôchodok; doba poistenia; zamestnanie I. pracovnej kategórie (kat. I.AA); prevedenie na inú prácu; evidenčný list sociálneho zabezpečenia

I. Ak bol občan priamo zo zamestnania uvedeného v § 14 ods. 2 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (teda zo zamestnania I. pracovnej kategórie v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach, označovaného ako kategória I.AA), prevedený na inú prácu z dôvodov, kvôli ktorým ho organizácia mohla previesť aj bez jeho súhlasu, a počas trvania doby tohto prevedenia získal nárok na čiastočný invalidný dôchodok, započíta sa mu doba tohto prevedenia na základe § 5 ods. 1 písm. d), § 6 ods. 1 a § 7 nariadenia vlády č. 117/1988 Zb. o zaraďovaní zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie na účely dôchodkového zabezpečenia ako doba zamestnania tej istej pracovnej kategórie (I.AA) bez toho, aby sa do tohto zamestnania musel vrátiť. Na tohto občana sa nevzťahuje ani ustanovenie § 14 ods. 5 zákona č. 100/1988 Zb., ktoré započítanie tejto doby viazalo na jej trvanie k 31. decembru 1999.

II. Zo zákona č. 100/1988 Zb., vyhlášky č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení, ale ani z ustanovení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ktoré upravujú konanie Sociálnej poisťovne v dávkových veciach, nevyplýva, že by jej organizačná zložka bola viazaná obsahom evidenčných listov sociálneho zabezpečenia pri posudzovaní otázky, či sa doba určitého zamestnania má posúdiť ako doba zamestnania určitej kategórie z dôvodov uvedených v § 5, 6 a 7 nariadenia vlády č. 117/1988 Zb.

[rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Sk 11/2021 z 30. marca 2022: predsedníčka senátu JUDr. Zdenka Reisenauerová, sudcovia JUDr. Jana Martinčeková a Mgr. Michal Novotný (sudca spravodajca)]

kľúčové slová: sociálne poistenie; výkon rozhodnutia odpísaním z účtu; notárska úschova a účet notára

I. Peňažné prostriedky, ktoré tvoria predmet notárskej úschovy a sú uložené na účet notára, podľa § 225k ods. 1 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v spojení s § 65 ods. 6 Notárskeho poriadku nepodliehajú vymáhaniu pohľadávok prikázaním pohľadávky z účtu podľa § 225j zákona č. 461/2003 Z. z.

II. Ak banka napriek tomu, že má k dispozícii vyhlásenie klienta, že peňažné prostriedky na účte nepodliehajú vymáhaniu pohľadávok (§ 225k ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.), odpíše z tohto účtu peňažné prostriedky a poukáže ich Sociálnej poisťovni, je vymáhaná pohľadávka Sociálnej poisťovne uspokojená, len čo sa tieto peňažné prostriedky pripíšu na jej účet Sociálnej poisťovne, a to do výšky pripísanej sumy; nie je podstatné, že takýto postup banky môže byť porušením jej povinností voči klientovi (majiteľovi účtu).

III. Sociálna poisťovňa v takom prípade musí v rozsahu uspokojenia zastaviť vymáhanie pohľadávok podľa § 225e ods. 1 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z. bez toho, aby skúmala, či banka odpísaním peňažných prostriedkov konala v rozpore s uvedenými ustanoveniami.

[rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Sžsk 129/2020 z 23. februára 2022: predsedníčka senátu JUDr. Zdenka Reisenauerová, sudcovia JUDr. Jana Martinčeková a Mgr. Michal Novotný (sudca spravodajca)]

kľúčové slová: vojak; služobný pomer; prepustenie zo služobného pomeru; služobné hodnotenie; správna úvaha

Pri rozhodovaní, či podľa § 83 ods. 5 zákona č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov prepustí profesionálneho vojaka, služobný orgán vykonáva zákonom povolenú správnu úvahu. Táto správna úvaha je obmedzená zákazom diskriminácie (§ 4 zákona č. 281/2015 Z. z.).

[rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10 Sžk 8/2020 z 30. novembra 2021: predsedníčka senátu JUDr. Zdenka Reisenauerová, sudcovia JUDr. Michal Matulník, PhD., a Mgr. Michal Novotný (sudca spravodajca)]

10.

kľúčové slová: dodatočné povolenie stavby

Ak dôvodom konania o dodatočnom povolení stavby podľa § 88a ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) je okolnosť, že stavba bola síce povolená, ale uskutočňuje sa v rozpore so stavebným povolením, stavebný úrad nemôže v tomto konaní voľne prehodnocovať správnosť pôvodného stavebného povolenia. Je však jeho úlohou posúdiť, či odchýlky od stavebného povolenia viedli k takej zmene pomerov, že stavba (vrátane jej častí, ktoré samy osebe sú postavené v súlade so stavebným povolením) odporuje verejným záujmom, ktoré chráni stavebný zákon (§ 88a ods. 4 alebo 5 zákona č. 50/1976 Zb.).

[rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Sžk 41/2020 z 23. februára 2022: predsedníčka senátu JUDr. Zdenka Reisenauerová, sudcovia JUDr. Michal Matulník, PhD., a Mgr. Michal Novotný (sudca spravodajca)]

11.

kľúčové slová: azyl; odmietnutie nástupu na základnú vojenskú službu

Pokiaľ žiadateľ o azyl zakladá svoju žiadosť o azyl na zlej bezpečnostnej situácii v krajine pôvodu a z toho plynúceho strachu z povolania do armády a počas administratívneho konania netvrdí žiadne okolnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť záver, že:

– jeho účasti na vojenskom výcviku, resp. v bojoch mu bráni jeho náboženské presvedčenie, resp. iné dôvody takého odmietnutia spojené s rasou, náboženstvom, národnosťou, politickou príslušnosťou alebo príslušnosťou k určitej sociálnej skupine podľa zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

alebo že

– dôvodom odmietnutia nástupu na základnú vojenskú službu bola skutočnosť, že by sa odmietal zúčastňovať na vojnových zločinoch,

potom prípadný trest, ktorý žiadateľovi o azyl hrozí za nenastúpenie na vojenskú službu v krajine pôvodu, nemožno považovať za diskriminačný alebo neprimeraný, a rozhodnutie žalovaného o neudelení azylu takémuto žiadateľovi sa považuje za súladné so zákonom č. 480/2002 Z. z.

Obavy žiadateľa totiž v takomto prípade nenapĺňajú kritériá prenasledovania podľa § 2 písm. d) zákona č. 480/2002 Z. z., ani nenapĺňajú pojmové znaky činov prenasledovania definovaných v článku 9 ods. 2 písm. e) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany (Ú. v. EÚ L 337, 2011, s. 9) (tzv. „kvalifikačná smernica“).

[rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Sak 8/2022 z 27. júna 2022: predsedníčka senátu JUDr. Elena Berthotyová, PhD., (sudkyňa spravodajkyňa), sudcovia JUDr. Marián Trenčan a prof. JUDr. Juraj Vačok, PhD.]

12.

kľúčové slová: azyl; odmietnutie nástupu na základnú vojenskú službu

I. Samotné plnenie brannej povinnosti nemožno bez ďalších súvislostí považovať za dôvod na udelenie medzinárodnej ochrany, za predpokladu, že ide o povinnosti v regulárnej armáde demokratického právneho štátu, ktoré je v súlade s vnútroštátnym aj medzinárodným právom, a pokiaľ prípadné odopieranie výkonu takej vojenskej služby z dôvodu svedomia nie je trestané neprimeranými sankciami.

II. Pokiaľ je však branná povinnosť spojená s účasťou na ozbrojenom konflikte, ktorý je namierený proti určitému etniku, ktorého je žiadateľ o azyl príslušníkom, a pokiaľ žiadateľ o azyl počas administratívneho konania konzistentne tvrdí, že dôvodom odmietnutia nástupu na základnú vojenskú službu je jeho národnosť a ako člen istej národnostnej skupiny by sa musel v rámci výkonu vojenskej služby podieľať na ozbrojených akciách vedených proti jeho etniku, správny orgán musí posúdiť, či v jeho prípade existuje azylovo relevantný dôvod prenasledovania spočívajúci v žiadateľových skutočných či jemu pripisovaných politických názoroch spojených s jeho príslušnosťou k určitému etniku, a to podľa článku 10 ods. 1 písm. c) a e) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany (Ú. v. EÚ L 337, 2011, s. 9) (tzv. „kvalifikačnej smernice“) v spojení s článkom 10 ods. 2 smernice 2011/95/EÚ, a to z pohľadu posúdenia možného prenasledovania z azylovo relevantných dôvodov podľa § 8 písm. a) zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý sa musí vykladať v súlade s článkom 9 smernice 2011/95/EÚ.

III. Správny orgán musí v tejto súvislosti, na základe aktuálnych správ o krajine pôvodu posúdiť a vyhodnotiť, o aký typ vojenskej akcie, s ktorou žiadateľ nechce byť spájaný, ide, najmä, či predmetný typ vojenskej akcie možno považovať podľa kritérií medzinárodného spoločenstva ako súci v rozpore so základnými pravidlami ľudského správania, a v tomto kontexte musí posúdiť, či by potrestanie za vyhýbanie sa nástupu vojenskej služby mohlo byť, vo svetle všetkých požiadaviek definície, samo o sebe považované za prenasledovanie.

[rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Sak 5/2021 zo dňa 31. januára 2022: predsedníčka senátu JUDr. Elena Berthotyová, PhD., (sudkyňa spravodajkyňa), sudcovia JUDr. Marián Trenčan a prof. JUDr. Juraj Vačok, PhD.]

13.

kľúčové slová: zánik mandátu poslanca obecného zastupiteľstva; plynutie lehoty pre posúdenie neúčasti poslanca na zasadnutí zastupiteľstva; uskutočnené zasadnutie zastupiteľstva

I. Zánik mandátu poslanca obecného zastupiteľstva podľa § 25 ods. 2 písm. g) zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení nastáva zo zákona uplynutím jednoročnej lehoty počítanej od (prvej) neúčasti poslanca na zasadnutí obecného zastupiteľstva, v rámci ktorej sa poslanec nezúčastnil žiadneho iného uskutočneného zasadnutia obecného zastupiteľstva.

II. Za uskutočnené zasadnutie obecného zastupiteľstva je na účel posudzovania zániku mandátu poslanca potrebné považovať aj také zasadnutie, ktoré nebolo od začiatku alebo následne uznášaniaschopné, pretože jednak by potom nebolo možné vyvodzovať zodpovednosť voči neprítomným poslancom, a súčasne by ani prítomní poslanci, ktorí sa nezúčastnili predchádzajúceho zasadnutia obecného zastupiteľstva, nemohli svojou účasťou pretrhnúť plynutie predmetnej jednoročnej lehoty.

[uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Svk 1/2022 zo 14. apríla 2022: predsedníčka senátu JUDr. Jana Hatalová, PhD., sudcovia JUDr. Katarína Cangárová, PhD. LL.M., a JUDr. Marián Fečík (sudca spravodajca)]

14.

kľúčové slová: duplika

Nedoručenie dupliky žalovaného žalobcovi zo strany krajského súdu je síce porušením kontradiktórnosti správneho súdneho konania a princípu rovnosti zbraní, avšak či toto porušenie má povahu porušenia práva žalobcu na spravodlivý proces, ako dôvodu kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. f) Správneho súdneho poriadku, bude závislé od posúdenia obsahu dupliky.

Posúdenie obsahu pritom neznamená posudzovanie správnosti právnych záverov obsiahnutých v duplike, ale toho, či obsah dupliky bol v niečom odlišný od predchádzajúceho vyjadrenia žalovaného a či nebol celkom zjavne bezobsažný, prípadne mohol mať vplyv na rozhodnutie krajského súdu.

[rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sžk 8/2020 z 27. októbra 2021: predsedníčka senátu JUDr. Jana Hatalová, PhD., sudcovia JUDr. Katarína Cangárová, PhD. LL.M., a JUDr. Marián Fečík (sudca spravodajca)]

15.

kľúčové slová: kasačná sťažnosť; konanie proti inému zásahu orgánu verejnej správy; právne zastúpenie

Žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy podľa § 6 ods. 2 písm. f) a § 252 a nasl. Správneho súdneho poriadku nie je správnou žalobou v sociálnych veciach, ani keď pôvodcom iného zásahu je orgán verejnej správy uvedený v § 199 ods. 1 Správneho súdneho poriadku. Na kasačnú sťažnosť proti rozhodnutiu správneho súdu, ktoré bolo vydané v konaní proti takémuto inému zásahu, sa nevzťahuje výnimka podľa § 449 ods. 2 písm. b) Správneho súdneho poriadku.

[uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Ssk 53/2022 z 18. mája 2022: predsedníčka senátu JUDr. Zdenka Reisenauerová, sudcovia JUDr. Jana Martinčeková a Mgr. Michal Novotný (sudca spravodajca)]

16.

kľúčové slová: sociálna vec; konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy; kasačná sťažnosť

Žaloba proti nečinnosti podľa § 6 ods. 2 písm. e) a § 242 a nasl. Správneho súdneho poriadku nie je správnou žalobou v sociálnych veciach, ani keď pôvodcom nečinnosti je orgán verejnej správy uvedený v § 199 ods. 1 Správneho súdneho poriadku. Na kasačnú sťažnosť proti rozhodnutiu správneho súdu, ktoré bolo vydané v konaní proti takejto nečinnosti, sa nevzťahuje výnimka podľa § 449 ods. 2 písm. b) Správneho súdneho poriadku.

[uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Ssk 91/2022 z 18. mája 2022: predsedníčka senátu JUDr. Zdenka Reisenauerová, sudcovia JUDr. Jana Martinčeková a Mgr. Michal Novotný (sudca spravodajca)]

Zverejnené dňa: 28. október 2022