Najvyšší správny súd je pripravený viesť justičný dialóg

1. návrh: Právomoc súdov pri preskúmavaní rozhodnutí o bezpečnostných previerkach (podaný v novembri 2021)

Najvyšší správny súd (senát 12S) sa historicky prvýkrát obrátil na Ústavný súd s návrhom na začatie konania o súlade právnych predpisov. Dospel k záveru, že ustanovenie § 11 písm. a) Správneho súdneho poriadku nie je v súlade s  čl. 5 ústavného zákona č. 254/2006 Z. z. o zriadení a činnosti výboru Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu. Preto Najvyšší správny súd uznesením z 3. novembra 2021 sp. zn. 2 Snr 1/2020 rozhodol o prerušení konania a podal návrh na  Ústavný súd.

Národný bezpečnostný úrad v októbri 2019 rozhodol, že žalobcu nemožno považovať za bezpečnostne spoľahlivú osobu a ukončil mu bezpečnostnú previerku. O jeho odvolaní rozhodol Výbor Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu, zriadený podľa ústavného zákona
č. 254/2006 Z. z. Na základe tohto ústavného zákona rozhodnutia výboru preskúmaval Najvyšší súd.

Prípad sa tak vo februári 2020 dostal na Najvyšší súd. V čase podania správnej žaloby patrila právomoc podľa Správneho súdneho poriadku Najvyššiemu súdu. 1. augusta 2021 však nadobudla účinnosť novela Správneho súdneho poriadku, podľa ktorej by mal o tejto správnej žalobe rozhodovať novozriadený Najvyšší správny súd.

Podľa Najvyššieho správneho súdu je taká úprava v rozpore s ústavným zákonom č. 254/2006 Z. z., podľa ktorého je na preskúmanie rozhodnutí výboru stále príslušný Najvyšší súd. Najvyšší správny súd sa dostal do situácie, v ktorej mu zákonná právna úprava prikazuje konať, avšak právna norma vyššej právnej sily zveruje pôsobnosť na dané konanie inému súdu.

Najvyšší správny súd uviedol, že právna úprava prijatá zákonom (Správny súdny poriadok) je novšia v porovnaní s právnou úpravou prijatou ústavným zákonom č. 254/2006 Z. z. Napriek tomu však nemohol aplikovať novšiu právnu úpravu, keďže by konal v rozpore s právnou normou vyššej právnej sily. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rovnako nemohol postúpiť vec Najvyššiemu súdu, pretože aj napriek zjavnému rozporu s predpisom vyššej právnej sily je viazaný prezumpciou správnosti účinnej zákonnej úpravy.

O uznesení rozhodol senát 12S v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., a zo sudcov JUDr. Anity Filovej, JUDr. Zuzany Mališovej, prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD. (sudca spravodajca) a JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. Uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 4:1.

Odlišné stanovisko

Odlišné stanovisko pripojila sudkyňa JUDr. Anita Filová. V ňom píše, že rozumie dôvodom, pre ktoré väčšina senátu zvolila v tejto veci legitímny postup, avšak dodáva, že prerušenie konania sa priamo dotkne žalobcu.

Podľa sudkyne JUDr. Anity Filovej, okrem iného, rozhodovanie v predmetnej agende patrí do pôsobnosti Najvyššieho správneho súdu. Odpoveď na to podľa nej poskytuje dôvodová správa, podľa ktorej chcel ústavodarca osobám dotknutým rozhodovaním podľa ústavného zákona č. 254/2006 Z. z. zabezpečiť súdny prieskum od najvyššej inštitúcie v správnom súdnictve (v čase prijatia tohto ústavného zákona to bol Najvyšší súd).

Zánik právomoci a pôsobnosti Najvyššieho súdu v oblasti správneho súdnictva a ich ústavný prechod na Najvyšší správny súd mal preto podľa sudkyne aj zásadné dôsledky pre výklad čl. 5 ústavného zákona č. 254/2006 Z. z. Dodáva, že obsahu a významu formálneho označenia orgánu Najvyššieho súdu v predmetnom článku totiž od 1. januára 2021 zodpovedá práve a len Najvyšší správny súd.

Podľa sudkyne JUDr. Anity Filovej obstojí aj prístup, že v kontexte ústavnej zmeny vyvolávajúcej rozčlenenie kompetencií Najvyššieho súdu a zánik jeho kompetencie v oblasti správneho súdnictva možno ponechanie pojmu „Najvyšší súd Slovenskej republiky“ v čl. 5 ústavného zákona č. 254/2006 Z. z. považovať za legislatívnu chybu, a to opomenutie novelizácie súvisiacich ustanovení spojených s podstatnou zmenou právneho poriadku.

Najvyšší súd taktiež nemá v pozitívnom práve upravený procesný postup pri preskúmavaní rozhodnutí organov verejnej správy. Po prípadnom vyhovujúcom náleze Ústavného súdu by bol potrebný ďalší výklad a dotvárania práva v záujme dosiahnutia potrebného procesného štandardu. Ten účastníkom konania garantuje pri preskúmavaní správnych rozhodnutí a činnosti správnych súdov práve Správny súdny poriadok. Uvádza, že súčasná platná a účinná úprava neupravuje procesný postup Najvyššieho súdu pre prípad rozhodovania tohto typu agendy.  

Vývoj po podaní návrhu

Ústavný súd v tejto veci ešte nerozhodol. Sudcom spravodajcom v konaní pred Ústavným sudom je jeho podpredseda Ľuboš Szigeti.

Poslanci Národnej rady podali 14. januára 2022 návrh ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa ústavný zákon č. 254/2006 Z. z. Cieľom predkladaného návrhu je podporiť jednoznačnosť výkladu čl. 5 tohto ústavného zákona. Predkladatelia návrhu v dôvodovej správe uvádzajú, že preskúmanie rozhodnutia výboru je výkonom správneho súdnictva, a teda výkladom novej úpravy v Ústave Slovenskej republiky možno dospieť k záveru, že táto agenda patrí do pôsobnosti Najvyššieho správneho súdu. Uvedené je podporené aj tou skutočnosťou, že procesná úprava v Správnom súdnom poriadku neumožňuje aplikovať tento procesný predpis Najvyššiemu súdu. Návrh tohto ústavného zákona bol schválený 4. mája 2022.

2. návrh: Zrušovanie pobytu cudzinca na základe neprístupného stanoviska Slovenskej informačnej služby (podaný vo februári 2022)

Najvyšší správny súd (senát 2S) sa rozhodol podať Ústavnému súdu návrh na začatie konania o súlade zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov („ZoPC“). Dospel k názoru, že ustanovenia § 48 ods. 2 písm. h) a § 125 ods. 6 ZoPC nie sú v súlade s ustanovením čl. 1 ods. 1, s č. 12 ods. 1 a ods. 2, s čl. 13 ods. 4, s čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy a s čl. 47 Charty základných práv Európskej únie. Preto Najvyšší správny súd uznesením z 15. februára 2022 sp. zn. 2 Sak 2/2021 prerušil konanie a obrátil sa na Ústavný súd.

V uvedenej veci Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Banská Bystrica zrušilo trvalý pobyt udelený žalobcovi, a to na základe informácie zaslanej Slovenskou informačnou službou (SIS). V nej sa uvádza, že SIS disponuje informáciami, ktoré odôvodňujú udelenie nesúhlasu s udelením trvalého pobytu na 5 rokov. Odvolanie žalobcu bolo zamietnuté žalovaným, Riaditeľstvom hraničnej a cudzineckej polície Banská Bystrica, s poukazom na to, že nesúhlasné stanovisko SIS bolo rozhodujúcim podkladom na to, aby bol naplnený zákonný dôvod na zrušenie trvalého pobytu.

Krajský súd v Banskej Bystrici zrušil rozhodnutie žalovaného pre nedostatočné odôvodnenie a pre porušenia práva na spravodlivý proces.

Žalovaný podal kasačnú sťažnosť z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že prvostupňový správny orgán pri zisťovaní podkladov pre rozhodnutie postupoval v súlade so ZoPC a ustanoveniami Správneho poriadku, pričom trval na tom, že pri rozhodovaní o zrušení trvalého pobytu nebolo možné postupovať iným spôsobom, ako aplikáciou ustanovenia § 50 ods. 1 písm. a) s poukazom na § 48 ods. 2 písm. h) ZoPC a § 125 ods. 6 ZoPC, ktoré striktne ukladá policajnému útvaru zrušiť trvalý pobyt na území Slovenskej republiky účastníkovi konania bez možnosti iného riešenia. Dodal, že nedisponoval oprávnením na odtajnenie obsahu informácie SIS, a preto nebola možná bližšia špecifikácia obsahu písomnosti.

Najvyšší správny súd konštatoval, že napadnuté ustanovenia zákona popierajú princíp rovnosti účastníkov súdneho konania a odopierajú tiež garantované procesné práva. Nesprístupnenie dôvodov, na základe ktorých orgán verejnej správy rozhodol, podľa názoru Najvyššieho správneho súdu odníma účastníkovi konania možnosť vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Zásada rovnosti účastníkov v správnom konaní, ktoré predchádzalo uvedenému rozsudku, je podľa Najvyššieho správneho súdu narušená tým, že správny orgán má k dispozícii dôkazy (utajované skutočnosti), ktorými cudzinec nedisponuje a nemá žiadnu možnosť sa s týmito dôkazmi oboznámiť. Tieto dôkazy nie sú súčasťou spisu a ani správny orgán utajovanú skutočnosť cudzincovi v žiadnom rozsahu a v žiadnej forme nesprístupňuje. Právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom nemôže byť obmedzené zákonom a napadnuté ustanovenia ZoPC odnímajú dotknutému cudzincovi možnosť uplatniť svoje základné právo na prístup ku všetkým vykonávaným dôkazom, ako ich garantuje čl. 48 ods. 2 Ústavy.

Najvyšší správny súd zastáva názor, že je ústavne neprijateľné, aby rozhodovanie o udelení prechodného a trvalého pobytu cudzinca bolo založené výhradne na stanovisku SIS a Vojenského spravodajstva, keď sa dotknutý žiadateľ nedozvie žiadne dôvody stanoviska, pre ktoré jeho žiadosť bola zamietnutá. Senát si je zároveň vedomý, že poskytnutie plnej informácie, ktorá je výsledkom operatívneho šetrenia príslušných orgánov a je predmetom utajenia, by mohlo potenciálne spôsobiť ohrozenie utajovanej skutočnosti. Ak by však oboznámenie účastníka s plným znením utajovanej skutočnosti v konaní malo znamenať popretie tohto základného účelu ochrany utajovaných skutočností, možno podľa názoru Najvyššieho správneho súdu akceptovať, že správny orgán oznámi len pre konanie relevantný obsah skutočnosti, a to v primeranej forme.

Stret relevantných záujmov (základného práva na spravodlivé správne a súdne konanie a záujem štátu na ochrane utajovaných skutočností a bezpečnosti) riešia napadnuté ustanovenia bezvýhradným uprednostnením záujmu štátu na ochrane utajovaných skutočností a popretím základných práv účastníka konania.

Na základe týchto dôvodov Najvyšší správny súd prerušil konanie až do zaujatia stanoviska Ústavným súdom k spornej otázke, a podal návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov.

O uznesení rozhodol senát 2S v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov JUDr. Mariána Trenčana  a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD. Uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Vývoj po podaní návrhu

Ústavný súd v tejto veci ešte nerozhodol. Sudcom spravodajcom v konaní pred Ústavným sudom je sudca Martin Vernarský

Justičný dialóg

Pokiaľ ide o spoluprácu s Ústavným súdom, aktuálne prebieha konanie o štyroch návrhoch o súlade právnych predpisov, ktoré tematicky spadajú do pôsobnosti  Najvyššieho správneho súdu. Pred Súdnym dvorom Európskej únie žiadne konanie v pôsobnosti Najvyššieho správneho súdu aktuálne neprebieha.

Od 1. augusta 2021, keď Najvyšší správny súd začal svoju činnosť, bola jedna vec spadajúca do jeho pôsobnosti ukončená pred Ústavným súdom, a jedna bola ukončená pred Súdnym dvorom.

————————————————————————————————-

1. Uznesenie Najvyššieho správneho súdu z 3. novembra 2021 sp. zn. 2 Snr 1/2020

2. Návrh predložený Ústavnému súdu

3. Odlišné stanovisko sudkyne JUDr. Anity Filovej

4. Uznesenie Najvyššieho správneho súdu z 15. februára 2022 sp. zn. 2 Sak 2/2021

5. Návrh predložený Ústavnému súdu

Zverejnené dňa: 16. máj 2022