Sudkyňa Elena Berthotyová vystúpila na konferencii na tému Aktuálne otázky utečeneckého a cudzineckého práva

V dňoch 14. až 15. novembra 2024 sa predsedníčka senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky Elena Berthotyová zúčastnila vedeckej konferencie „Aktuálne otázky utečeneckého a cudzineckého práva“, ktorú v priestoroch Sály Otakara Motejla zorganizoval ombudsman Českej republiky.

Každý z prítomných prednášajúcich – zástupcov justičnej i akademickej sféry, mimovládnych organizácií, Ministerstva vnútra ČR a Kancelárie ombudsmana v komplikovanej spleti utečeneckého a cudzineckého práva mali odlišnú úlohu. Spoločné však mali to, že chceli nachádzať riešenie zložitých problémov.

Sudkyňa Berthotyová vystúpila v prvý deň konferencie spolu s Natašou Kovář Chmelíčkovou (z Ministerstva vnútra ČR, Odboru azylovej a migračnej politiky), ktorá informovala o najväčších výzvach „Paktu o migrácii a azylu“ a sudkyňou Jitkou Zavřelovou, ktorá informovala o aktuálnej judikatúre rozšíreného senátu Najvyššieho správneho súdu Českej republiky v oblasti azylového práva.

Sudkyňa Elena Berthotyová na vedeckej konferencii Aktuálne otázky utečeneckého a cudzineckého práva. Foto © Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.

V prednáške „Utečenecké vlny a utečenci v judikatúre Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky“ sa Elena Berthotyová venovala nielen utečeneckým vlnám, dopadu tých ostatných na rozhodovaciu činnosť tunajšieho súdu vo veciach azylu, ale predovšetkým oboznámila účastníkov konferencie s najvýznamnejšími rozhodnutiami publikovanými v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky. Išlo najmä o riešenie právnych otázok týkajúcich sa príslušnosti k sociálnej skupine podľa zákona o azyle, informácií o krajine pôvodu, perspektívnosti rozhodovania o azyle, zásade audiatur et altera pars (nech je vypočutá aj druhá strana), zásade najlepšieho záujmu dieťaťa v konaní o udelení azylu.

V závere prednášky upriamila pozornosť na to, že sudcovia rozhodujúci o utečencoch sa dostávajú do pozície riešenia dilemy. Dilemy azylového sudcu (slovami prof. Holländera) oscilujú medzi Skyllou a Charybdou prísneho, chladného zákona a súcitom s tragickým osudom utečenca. Akokoľvek azylové rozhodovanie musí byť spojené s jasným zákonným uchopením jeho účelov a integračným potenciálnom krajiny, v konečnom dôsledku sudca zostáva osamotený stojac pred nutnosťou prijať rozhodnutie.

Poukázala na to, že judikatúra Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky vo veciach azylu ponúka východisko z tejto dilemy, ponúka pohľad reprezentujúci ratio, zahrňujúci kľúčové parametre rozhodovania azylovej problematiky obsiahnuté v medzinárodných zmluvách, v právnych aktoch EÚ, v národnom práve, a zároveň apeluje na humanitu, ľudskosť.

Zdôraznila, že sudcovia tunajšieho súdu vychádzajú z čl. 31 Viedenského dohovoru o zmluvnom práve, ktorý vyžaduje, aby sa zmluvy, ako napríklad Dohovor o utečencoch, vykladali dobromyseľne, v súlade s obvyklým významom, ktorý sa dáva výrazom v zmluve v ich celkovej súvislosti, a takisto s prihliadnutím na predmet a účel zmluvy.

Inými slovami, Dohovor o utečencoch chápu a vykladajú v súlade s „veľkorysým duchom“ a zámermi dohovoru, konkrétne s ochranou utečencov, a nie prostredníctvom doslovného alebo reštriktívneho výkladu, pretože mrazivé obrazy obetí a skazy, o ktorých sme verili, že sú už na európskom kontinente minulosťou, aj sudcom v službách slovenskej justície pripomínajú, že mier a sloboda nie sú neotrasiteľnými výdobytkami a ak by sa situácia zmenila, utečencom sa môže stať ktokoľvek. Oni, vy aj my.