Kasačný súd zdôraznil, že inštitút azylu je aplikovateľný v obmedzenom rozsahu

Štátny príslušník tretej krajný požiadal o udelenie medzinárodnej ochrany na území Slovenskej republiky, pričom dôvody žiadosti zakladal na svojej homosexuálnej orientácii. Uviedol, že v krajine jeho pôvodu v súčasnosti nie je demokracia, vládne tam pravoslávny fundamentalizmus a režim je veľmi netolerantný k LGBTQI+ osobám, kam sa radí aj samotný žiadateľ. V jeho prípade sa táto intolerancia prejavovala v tom, že ľudia sa správali voči nemu veľmi chladne a odmerane v zamestnaní, ale aj v ostatných sférach života.

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky – Migračný úrad (ďalej len „žalovaný“) v administratívnom konaní neudelilo žalobcovi azyl ani doplnkovú ochranu dôvodiac, že v konaní neboli splnené kritériá na udelenie azylu podľa zákona o azyle, pričom s jeho záverom sa stotožnil Správny súd v Bratislave (sp. zn. 17 Saz 9/2024).

Kasačné konanie
Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti okrem iného namietal, že správny súd nesprávne vyhodnotil zákonnú podmienku prenasledovania sociálnej skupiny. Podľa neho bol v krajine jeho pôvodu diskriminovaný z dôvodu sexuálnej orientácie a táto dosahovala intenzitu prenasledovania v zmysle zákona o azyle.

Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky zdôraznil, že dôvody na poskytnutie azylu sú zákonom vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú celú škálu porušení ľudských práv a slobôd, uznávaných v medzinárodnom aj vo vnútroštátnom kontexte. Právny inštitút azylu je preto aplikovateľný v obmedzenom rozsahu, a to iba pre prenasledovanie zo zákonom uznaných dôvodov, kedy je týmto inštitútom chránená iba najvlastnejšia existencia ľudskej bytosti a práva a slobody s ňou spojené.

Kasačný súd vyhodnotil, že „hoci žiadateľ o udelenie azylu je príslušníkom sociálnej skupiny homosexuálov, teda prvý z predpokladov pre poskytnutie azylovej ochrany – príslušnosť k sociálnej skupine – spĺňa, na udelenie azylu nie je dostatočná samotná príslušnosť k sociálnej skupine, ale musí byť splnená podmienka druhá, teda odôvodnený strach z prenasledovania z dôvodu príslušnosti k tejto sociálnej skupine. Táto odôvodnenosť strachu z prenasledovania pritom musí mať korene buď v osobnej skúsenosti žiadateľa o azyl, alebo v tom, že ide o skupinu v danej krajine prenasledovanú všeobecne. Pokiaľ sťažovateľ nepreukáže splnenie oboch týchto podmienok nemôže byť považovaný za prenasledovaného z dôvodu príslušnosti k určitej sociálnej skupine.“

Prenasledovanie zo strany jednotlivcov by bolo azylovo relevantné v prípade, keď by štát nebol schopný alebo ochotný zabezpečiť pred prenasledovaním ochranu, čo však nebolo v konaní preukázané. Aj keď v krajine pôvodu žiadateľa o azyl pretrváva intolerancia vo vzťahu k menšinám, zo zhromaždených dôkazov nebolo možné dospieť k záveru, že táto sa prejavuje verejným násilím. Významnou pre posúdenie, či ide o sociálnu skupinu v krajine pôvodu všeobecne prenasledovanú, je napríklad trestnosť homosexuality v krajine pôvodu sťažovateľa, ktorá však taktiež v konaní preukázaná nebola.

Osobné nepríjemné incidenty opísané sťažovateľom môžu predstavovať subjektívne pocity odmietania jeho sexuálnej orientácie, nepredstavujú však natoľko významný zásah do jeho slobody, pre ktorý by mu mal byť azyl udelený. Predostreté budúce problémy najmä s poukazom na integračné snahy krajiny pôvodu žiadateľa, ktoré sa bezpochyby budú premietať aj do zvýšenej ochrany zo strany ochrany štátnych orgánov, v podobe opatrení na zameranie a presadzovanie nediskriminačného postoja k zamestnancom s inou orientáciou, nateraz nemôžu byť dostačujúcim dôvodom na udelenie azylu.

Senát tunajšieho súdu napokon uzavrel, že sťažovateľ podmienky na udelenie azylu nesplnil, pretože nepreukázal, že v krajine pôvodu by bol prenasledovaný z dôvodu príslušnosti k určitej sociálnej skupine.

Vo veci sp. zn. 2 Sak 4/2022 rozhodol senát č. 2 Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky dňa 31. júla 2024 jednomyseľne, v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Elena Berthotyová, PhD. (sudkyňa spravodajkyňa), sudcovia prof. JUDr. Juraj Vačok, PhD. a JUDr. Marián Trenčan.